दुलहिन काहे न अँगिया धुलाई ।
बालापने की मैली अँगिया, विषयन दाग परिजाई । टेक
बिनु धोये पिय रीझत नाहीं, सेज से देत गिराई ।
सुमिरन ध्यान के साबुन करिले, सत्य ज्ञान दरियाई । १

दुविधा के बन्द खोल बहुरिया, मन के मैल धुवाई ।
चेत करो तीनों पन बीते, अब गमना नगिचाई । २

चालनहार द्वार है ठाढ़े , अब काहे पछिताई ।
कहत कबीर सुनो री बहुरिया, चित अंजन दे आई । ३

Dulhin kaahe na angiya dhulaee
Balapane ki maili angiya, vishayan daag parijayi | tek
Binu dhoye piya reejhat naahin, sej se det giraee
Sumiran dhyaan ke sabun karile, satya gyaan dariyaee | 1

Duvidha ke band khol bahuriya, mann me mail dhuvaee
Chet karo teenon pan beete, ab gamna nagichaee | 2

Chaalanhaar dwaar hai thaade, ab kaahe pacchitaee
Kahat kabir suno ri bahuriya, chitt anjan de aaee | 3